jozefs

Zdroj. Pravda.sk

Poslanec Beblavý si zobral tentokrát na pretras rast priemernej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky. Pánovi poslancovi sa nepáči pomalý rast priemernej mzdy v porovnaní s našimi susedmi z Českej republiky a Maďarska. Príčiny nášho „zaostávanie“ vidí najmä v príliš prudkom dvíhaní minimálnej mzdy, ktorými sa prezentuje strana SMER-SD, v slabo ohodnotenom verejnom sektore a vo vysokých odvodoch.

Pán poslanec pritom len nedávno podal so svojim kolegom Jozefom Mihálom návrh zákona na zmenu určovania minimálnej mzdy, ktorá sa mala ukotviť na hodnotu 50 percent priemernej mzdy. Škodlivosť tohoto návrhu som sa snažil rozobrať TU. Je to teda v krátkej dobe od pána Beblavého už druhý útok na rastúcu minimálnu mzdu.

Poďme si preto rozobrať všetky údajné príčiny zaostávania a porovnať ich s údajmi zo susedných krajín. Na hlavné porovnanie nám poslúži Česká republika, pretože je nám najbližšie a údaje z Česka sú najdostupnejšie. Česko taktiež zaznamenalo od roku 2017 prudký rast priemernej mzdy.

Najnižší rast priemernej mzdy v regióne.

Líder strany SPOLU poukazuje na to, že od marca roku 2016 rástli mzdy na Slovensku pomalšie ako v okolitých krajinách. Osobitne poukazuje najmä na Českú republiku a Maďarsko, kde uvádza až dvojnásobný rast v eurách oproti Slovensku (SK 11,4%, PL 14%, CZ 21% a HU 22%). Na stránkach strany SPOLU je ďalej uvedená informácia, že rozdiel medzi priémernou mzdou na Slovensku a v Čechách bol pred dvoma rokmi 100 eur, zatial čo dnes je to dvojnásobok. To znamená, že zaostávame zhruba o 20 percent.

Dôležité je však poznamenať, že rast uvedený v eurách je skreslený aktuálnym kurzom voči euru. Percentuálny nárast vypočítaný v národných menách je voči domácim obyvateľom presnejší. Rast českej priemernej mzdy tak bude nižší a maďarskej vyšší. Tieto údaje sú uvedené aj v článku strany SPOLU.

Priemerná mzda sa v Českej republike v druhom kvartáli 2018 vyšplhala až k rekordnej sume 31851 Kč. V spomínanom prvom kvartáli 2016 to bola suma 26 480 Kč. Mzda sa teda zvýšila o 5371 Kč, čo je nárast o 20,3%.

Na Slovensku sme v druhom štvrťroku dosiahli taktiež rekordné číslo 1004 eur. V prvom kvartáli 2016 sme sa pohybovali na hodnote 867 eur. Rozdiel je 137 eur a nárast 15,8%.

České mzdy teda rástli presne o 4,5 percenta rýchlejšie ako naše. Tieto údaje som čerpal zo štatistického úradu Slovenskej republiky a zo stránok kurzy.cz. V tabuľke nižšie sú uvedené údaje z týchto stránok o ročnom náraste priemernej mzdy. Kolonka českej mzdy v eurách je prepočítaná v každom roku aktuálnym kurzom 25.648, aby sme sa vyhli vplyvu silnejúcej, alebo slabnúcej národnej meny.

Z údajov v tabuľke je vidieť, že silný nárast miezd začal minulý rok, keď mzdy stúpli približne o 2000 korún českých. V tomto roku rast pokračuje. Treba však uviesť, že slovenské mzdy sú každoročne najvyššie v poslednom štvrťroku, čo zvýši celoročný priemer. Na konci roka tak môže byť rozdiel medzi mzdami menší.

Pán Beblavý zabudol v článku uviesť, že za zvýšenie rozdielu medzi mzdami v Čechách a na Slovnesku zo 100 euro v roku 2016 na viacej ako 200 euro v tomto roku nemôže len prudký nárast českej mzdy, ale aj posilnenie českej koruny. V tabuľke vidíme, že ak prepočítame údaje z roku 2016 dnešným kurzom, tak bude rozdiel medzi mzdami 164 eur.

Autor sa taktiež veľmi šikovne vyhol faktu, že priblíženie Slovenska k Českej republike na údajných 100 euro je výsledok štyroch rokov jednofarebnej vlády SMERu, ktorá začala v roku 2012. V tabuľke vyššie môžeme vidieť, že slovenské mzdy za štyri roky vlády SMERu zažili pomalé približovanie k tým českým, keď mali za celé obdobie vyšši rast o 3,2 percenta.

Náš južný sused to mal podobné, keď najprudší nárast zažili najmä v minulom a tomto roku. Maďarský rast bol však ešte výraznejší ako ten český (viď tabuľka nižšie).

Rast cien (inflácia).

Aby sme dostali ucelený pohľad na situáciu u nás a vo V4 musíme sa pozrieť aj na rast cien a teda infláciu. Pomôžu nám k tomu tabuľky a informácie prebraté z eurostatu.

Ak si porovnáme infláciu z tabuľky nižšie zistíme, že ceny od roku 2016 stúpli v Českej republike o 3%, v Maďarsku o 2,8% a na Slovensku o 0,9%. V Česku teda rástli ceny o 2,1% rýchlejšie. Ak si toto číslo odrátame od rastu platov dostaneme reálny rozdiem medzi Českým a Slovneským rastom priemerného platu, ktorý je  2,4 percenta.

V prípade, že si spočítame nárast cien od roku 2012 dostaneme ešte väčšie rozdiely. Česka republika 8,6%, Maďarsko 10,3%, Slovenská republika 5,7%.

Najväčší nepriateľ pravice. Minimálna mzda.

Líder strany SPOLU pomenoval hlavné problémy, ktoré podľa neho bránia rýchlejšiemu rastu platov na Slovensku. Prvý problém je ako ináč prudké dvíhanie minimálnej mzdy.

„Problém je v tom, že zvyšovanie minimálnej mzdy funguje len pre ľudí s najnižším príjmom a pre ľudí, ktorí sú tesne nad tým. Tých ostatných to nijako neovplyvňuje,“ uviedol Beblavý.

Toto tvrdenie poslanca je však chybné a to najmä v chudobnejších regiónoch. Dvíhanie minimálnych platov, ktoré častokrát zarábajú pracovníci na výrobných linkách ovplyvní aj platy riadiacich pracovníkov. Firmy si musia dohliadnuť, aby boli zamestnanci s vyššou mierou zodpovednosti aj lepšie ohodnotení, inak o nich môžu prísť.

Pán poslanec sa mýli aj v tom, že rast minimálnej mzdy zapríčinil, že susedne krajiny maly vyšší rast platov. V tabuľkách nižšie sú uvedené minimálne mzdy od roku 2015 aj ich percentuálny rast. Minimálne mzdy v Česku rástly posledné tri roky mierne rýchlejšie ako u nás. Česká republika nás preto v roku 2018 v tejto položke skoro dobehla, pretože ich aktuálna miinimálna mzda 12200 Kč je v prepočte 475,7 eur.

Minimálna mzda Slovenská republika

Minimálna mzda Česká republika

Rast maďarskej „minimálky“ má podobné hodnoty ako Česko. Ich najvyšši nárast bol však v roku 2017, keď sa zvýšila o skoro 15 percent. Podľa logiky pána Beblavého by to malo zapríčiniť spomalenie rastu priemernej mzdy, ale opak je pravdou. V roku 2017 zaznamenalo Maďarsko prudký nárast platov.

Minimálna mzda Maďarsko

Pre zaujímavosť uvediem ešte graf eurostatu z januára 2018, ktorý ukazuje výšku minimálnej mzdy vyjadrenej v štandardoch kúpnej sily. Graf  teda zohľadňuje aj cenové hladiny. Z trojlístka Slovensko, Česká republika a Maďarsko je na tom opäť najepšie náš južný sused. Aj keď majú Maďari v prepočte na eurá nižšiu minimálnu mzdu, jej vyjadrenie v kúpnej sile je lepšie. Slovensko je na tom naopak o trochu lepšie ako Česko, aj keď sú naše najnižšie mzdy od januára tohto roka vyrovnané. Tieto údaje môžeme aplikovať aj na priemernú mzdu.

Zanedbávanie platov vo verejnom sektore.

Druhý zásadný faktor, ktorý podľa pána Beblavého ovplyvňuje rast platov, je finančné ohodnotenie vo verejnom sektore.

„Pretože verejný sektor je konkurenčný zamestnávateľ pre celú zvyšnú ekonomiku, je to najväčší zamestnávateľ v krajine, on určuje atmosféru. A tam vláda Roberta Fica dlhé roky ignorovala platy verejných zamestnancov,“ priblížil nezaradený poslanec.

Tu s pánom poslancom čiastočne súhlasím. Vyššie ohodnotenie vo verejnej správe môže vytvoriť tlak na zvyšovanie platov v súkromnom sektore, najmä ak si budú chcieť firmy udržať pracovníkov administratívy. Otázne je však do akej miery dokážu ovplyvniť platy v priemysle.

Našťastie vláda v najbližšej dobe aplikuje nové platové tabuľky pre štátnych zamestnancov, ktoré plošne dvíhajú finančné ohodnotenie. Treba však podotknúť, že bol najvyšší čas, keďže väčšina tabuľkových tried sa nachádzala pod hodnotou aktuálnej minimálnej mzdy a platy sa preto museli umelo dorovnávať bonusmi. Pre verejné financie to pritom bude len v budúcom roku záťaž 255,5 milióna eur, keďže rast platov sa dotkne 229 tisíc zamestnancov.

Vysoké odvody.

Expertka strany SPOLU na dane a odvody Jaroslava Lukačovičová poukázala na to, že na Slovensku je príliš vysoké daňové a odvodové zaťaženie. V odvodoch a daniach vidí riešenie aj jej kolega.

Riešenie vidí Beblavý v znížení odvodov, ktoré sú podľa neho na Slovensku obrovské. Tým by ľuďom ostalo viac peňazí, ktoré zarobia. Napríklad na najbližšej parlamentnej schôdzi navrhuje podľa neho spravodlivejší systém minimálnej mzdy, kde by si štát na daniach a odvodoch od najmenej zarábajúcich bral menej ako doteraz.

Odvodové a daňové zaťaženie však nemá dopad na rast priemernej mzdy. Približne rovnaké zaťaženie mzdy znášajú aj pracovníci v Českej republike. Zo mzdy 842 euro v hrubom na Slovensku zamestnanec odvedie 191 euro a teda 22,7%. Pri obdobnej sume 21600 Kč naši susedia odvedú 4656 Kč, čo je 21,6%.

Líder strany SPOLU teda navrhuje vyriešiť nižší rast platov na Slovensku znížením odvodov a daní, čím by sa trochu priblížila naša čistá mzda tým susedným, ale údajný problém rastu by to nevyriešilo. Návrh by naopak spôsobil výpadok vo verejných financiách, čo by mohlo nakoniec ohroziť aj zvyšovanie platov štátnych zamestnancov.

Spása slovenských platov?

Ako je už u opozičných poslancov zvykom od pána Beblavého sme sa dozvedeli o ďalšej katastrofálnej situácií, ktorú spôsobila koalícia. Pri bližšom pohľade na rast platov a infláciu však situácia vôbec nevyzerá až tak zle, ako sa ju snaží pán poslanec vykresliť. Z krajín V4 má nájrýchlejší rast platov Maďarsko a my môžeme nášmu južnému susedovi len úprimne pogratulovať.

Z príčin uvedených pánom Beblvým môže mať čiastočný dopad na mzdy len verejný sektor. Prudké dvíhanie minimálnej mzdy nezapríčiní spomalenie rastu platov, práve naopak. Riešenie, ktoré nás má zachrániť a teda zníženie odvodového a daňového zaťaženia taktiež nepoženie čísla priemernej mzdy nahor.