jozefs

Európsky parlament ZDROJ: Pravda.sk

Pred pár týždňami zarezonovala hlavne vo V4 správa o spustení článku 7 Lisabonskej zmluvy voči Maďarsku, za ktorú zahlasovali dve tretiny európskych poslancov. Správa europoslankyne Judith Sargentiniovej tak môže vyústiť až k sankciám voči Maďarsku. Za spustenie procedúry hlasovali aj traja slovenský europoslanci. Väčšina však hlasovala proti, alebo sa zdržala. Pomery v Maďarsku sa nepáčia poslancom Eduardovi Kukanovi (SDKU-DS), Ivanovi Štefanecovi (KDH) a Borisovi Zalovi (SMER-SD).

Schválenie článku 7 voči Maďarsku je závažná téma, ktorú si však rozoberieme niekedy inokedy. V tomto článku by som sa chcel zaoberať vyjadrením predsedu KDH Alojza Hlinu k tejto udalosti. Pán Hlina je už dávno známy nielen svojimi výstrednými vyhláseniami ale aj svojimi činmi. Poslednú úvahu, ktorú publikoval na svojej facebookovej stránke však povýšil na úplne novú úroveň. Podľa pána Hlinu Viktor Orbán sám zorganizoval migračné trasy práve cez maďarské územie, aby mohol populisticky stavať ploty.

V. Orbán potreboval davy utečencov. Hovorí sa, že oni v zásade vôbec nechceli ísť cez Maďarsko, len tú trasu im niekto naschvál urobil, aby sa potom mohli ostentatívne stavať ploty.

Toto absurdné konšpiračné vyhlásenie ma zaujalo (a pobavilo), preto by som chcel tento článok venovať práve osobe predsedu KDH Alojzovi Hlinovi.

Perné začiatky v 90. rokoch.

Vladimír Mečiar. ZDROJ: Pravda.sk

Prvá strana v ktorej Alojz Hlina pôsobil bola SMD (Strana Mladých Demokratov), ktorú sám založil v roku 1998. O aktivitách tejto strany toho na internete už veľa nenájdete. Tých pár zmienok o Alojzovi Hlinovi a SMD z obdobia deväťdesiatych rokov je však veľmi zaujímavých.

Pán Hlina už v tom čase rád protestoval a to aj ako člen politickej strany. 20 júla 2001 zobral so svojimi kolegami parlament útokom a porozbíjal na schodoch parlamentu fľaše z rôznych alkoholických nápojov. Týmto spôsobom protestovali proti novele zákona, ktorá povoľovala reklamu na alkohol.

Závažnejšie informácie na svojom blogu uverejnil poslanec za stranu SME RODINA Milan Krajniak. Pán Krajniak tvrdí, že Alojz Hlina bol v minulosti obdivovateľ Vladimira Mečiara a jeho SMD dokonca zorganizovala verejnú akciu spolu s mládežníckou organizáciou HZDS a ministerstvom vnútra. Na konci Krajniakového blogu nájdete aj prepis z článku denníka SME z 29 septembra 1995, ktorý o akcií píše (v blogu však bohužiaľ nie je uvedený odkaz).

Sám pán Hlina v rozhovore pre denník SME uvádza, že od roku 1991 obchodoval v Číne (na Slovensko dovážal oblečenie a opačným smerom posielal automobily). Pritom v roku 1992 (alebo 1993) bol členom oficiálnej slovenskej delegácie v Čínskej ľudovej republike. Táto delegácia sa konala počas vlády Vladimíra Mečiara a pán Hlina sa k nej podľa jeho slov pripojil až v Číne. Alojz Hlina sa narodil v Liptovskom Mikuláši v roku 1970, takže v roku 1992 mal len 22 rokov. Myslím si, že je neobvyklé dostať sa v tak mladom veku do oficiálnej delegácie rokujúcej v tak významnej krajine. Obzvlášť ak tvrdíte, že vás pripojiť museli, pretože ináč by žiadny obchod neurobili, ako to tvrdí pán Hlina.

Toto všetko by bolo v poriadku. Každý má právo sympatizovať a spolupracovať s kým chce. Ak však pán Hlina vyvesí v roku 1999 bilbord s nápisom „nezatvárajte Mečiara, môže z toho byť občianska vojna“ a v roku 2016 vydá vyhlásenie ako predseda mimoparlamentnej KDH, že považuje „Mečiarove amnestie“ za traumatizujúcu udalosť a treba ich zrušiť, tak pán Hlina akurát predvádza akú váhu jeho vyhlásenia majú.

S OĽaNO až do parlamentu.

Alojz Hlina a Igor Matovič v NRSR. ZDROJ: Pravda.sk

Alojz Hlina sa 10 marca 2012 dostal do národnej rady na kandidátke strany OĽaNO. Vytvoril tak s Igorom Matovičom zaujímavú dvojicu. Pán Hlina sa rád zviditeľňuje a je jedno, či už konšpiračnými vyhláseniami ako v prípade premiéra Maďarska, alebo protestnými akciami pri ktorých stavia žiletkový plot pred Úradom vlády. Pán Matovič má taktiež rád publicitu, ale na rozdiel od svojho kolegu sa nesnaží prezentovať ako aktivista, ale ako bojovník s korupciou.

Musím sa priznať, že som neveril, že štýl Igora Matoviča a Alojza Hlinu zožne úspech a prebojujú sa so stranou OĽaNO do parlamentu. Opak sa stal pravdou a predvolebná kampaň „lebo Fico“ vyniesla strane vo voľbách 8,55%. SMER-SD zostavil vládu sám a tak sa mohlo začať opozičné zviditeľňovanie značky Matovič&Hlina.

28 júna toho istého roku, kým sa poslanci opozície a koalície hádali o tom aká rýchlosť čítania v parlamente je tá správna, sa poslanec Hlina rozhodol tiež zaujať. Keďže jeho návrh, aby sa kandidáti do Súdnej rady SR pred tajnou voľbou prišli do parlamentu predstaviť neprešiel, tak sa rozhodol protestovať štýlom Nikitu Chruščova a začal búchať topánkou o stôl.

Na leto si páni Matovič a Hlina naplánovali akciu pri ktorej mali nájsť riešenie na jeden z najpálčivejších slovenských problémov a to na rómsku otázku. Prenajali si teda karavan a 17. júla sa vybrali na východ Slovenska. Akcia, ktorú poslanci nazvali „Tour de Roma“ začala v Lomničke a končila o pár dní.

Čo však čert nechcel, výlet na východ Slovenska poslancov rozdelil a tak obaja prišli s vlastným riešením problému. Rozdielne postoje prerástli až do vzájomnej nevraživosti a tak sa Alojz Hlina 26. októbra zo strany Igora Matoviča odporúčal. Ich spoločná spolupráca teda trvala len niečo vyše sedem mesiacov. Ako ináč bol ich rozchod poriadne búrliví a nezaobišiel sa bez vzájomného obviňovania a hádok.

Hlinovi sa nepáčilo, že ho Matovič počastoval hanlivým výrazom. Obul sa dokonca aj do štruktúry a fungovania strany, keď vyhlásil, že OĽaNO nespĺňa základné demokratické štandardy.

„OĽaNO je jediným politickým zoskupením, do ktorého neexistuje prihláška a podľa mojich vedomostí je aj spolu s Kotlebovou stranou Naše Slovensko jediným hnutím, ktorého názov nevlastní strana, ale predseda strany ako súkromná osoba,“ pripomenul Hlina. Podľa neho OĽaNO nezvláda náročný proces približovania smerom k demokratickým štandardom.

Igor Matovič to komentovať odmietol. Konflikt však týmto neskončil a v diskusnej relácií Na telo, kde sa obaja stretli v novembri padli obvinenia nové. Matovič obvinil kolegu z toho, že počas letnej Tour de Roma nehľadal riešenie rómskej otázky, ale iba populistické návrhy. Hlina kontroval tvrdením, že Matovič spolupracuje s finančnou skupinou PENTA.

„Jedna vec je ísť vylepovať nálepky proti Gorile pred voľbami. A po voľbách, keď niekto dostane právo nominovať šéfa ÚVO, tak zavolať Špirkovi z Penty, či nemá nominanta,“

Majiteľ strany OĽaNO tieto tvrdenia odmietol a nazval kolegu chrapúňom. Skutočná odpoveď pána Matoviča však nenechala na seba dlho čakať a 11 decembra 2012 uverejnil na svojom blogu informáciu, že Alojz Hlina sa pokúšal zneužiť peniaze OĽaNO na financovanie svojej vlastnej strany (Alojz Hlina založil po vystúpení z OĽaNO vlastnú stranu s názvom Občania).

Vzájomná nevraživosť oboch pánov pretrvávala ešte dlho po ich rozchode. V roku 2015 sa Alojz Hlina opäť obul do strany OĽaNO, keď vyhlásil, že je postavená na hlúposti. Pána Hlinu nahneval návrh zákona, s ktorým prišli jeho bývalí kolegovia a v ktorom chceli zmeniť volebný systém. Podľa návrhu poslancov by do parlamentu mohli kandidovať aj nezávislí kandidáti.

„Žiaľ, kolegovia, vy ste nezávislí akurát tak sami na sebe a od vás naozaj nič nezávisí. To je krutá pravda. A tým sa OĽANO stáva. Projektom submisívnych ľudí, ktorým stačí, že im kľučka hovorí dobrý deň, pán poslanec, a za to sú ochotní zúčastňovať sa a posväcovať projekt, ktorý možno s tou peknou myšlienkou už teraz absolútne nič nemá,“

Hlinovi sa ďalej nepáčilo, že strana OĽaNO akurát buduje rodinný spolok, keďže má len štyroch členov a ďalších nemá v úmysle brať.

Štyria členovia úplne stačia, keď jeden z toho je bratranec a na odvolanie treba troch, čiže nebola tendencia meniť projekt v čase a v priestore a vtedy som, dovoľte mi, zhodnotil, že sa na tom podieľať nebudem.

Protistrana oponovala tvrdením, že pán poslanec iba opľúva projekt cez ktorý sa on sám dostal do parlamentu a že mu ide iba o peniaze, ktoré dostala strana za voľby.

Neviem aké vzťahy majú obaja páni v dnešných dňoch. Je však otázne, či by v budúcnosti dokázali spolupracovať, keďže ich vzájomné vzťahy zdobí osočovanie, nevraživosť a hanlivé slová. Ak však chcú pravicové strany poraziť SMER a zostaviť vládu, tak budú potrebovať každú opozičnú stranu a to aj strany Igora Matoviča a Alojza Hlinu.

Ako sa stať predsedom KDH.

Alojz Hlina ako predseda KDH. ZDROJ: Pravda.sk

Ako som už písal vyššie, po odchode z OĽaNO si pán poslanec založil vlastnú stranu, ktorú nazval Občania. Ako predseda svojej (už druhej) vlastnej strany pôsobil v parlamente až do skončenia mandátu. V roku 2015 ho prijali do poslaneckého klubu strany KDH v rámci projektu KDH+.

V marci 2016 politickým životom na Slovensku otriasli výsledky volieb, keďže KDH sa nedostalo cez hranicu 5% a tak ostalo mimo parlamentu. Po tomto neúspechu odstúpilo vedenie na čele s predsedom Figeľom a hnutie začalo hľadať predsedu nového.

Alojz Hlina sa teda narýchlo vzdal funkcie predsedu vo svojej vlastnej strane a vystúpil z nej. Následne už v apríli  2016 poslal prihlášku do KDH s tým, že chce kandidovať v júnových voľbách na predsedu KDH. Pán Hlina voľby na predsedu nakoniec aj vyhral a to jednoznačným výsledkom už v prvom kole.

Už koncom septembra 2016 však nastali prvé komplikácie. Zmeny stanov, ktoré Hlina navrhol neprešli na mimoriadnom sneme. Niektorí členovia strany ho dokonca obvinili, že chce uchopiť moc v strane tým, že posilní právomoci sebe aj predsedníctvu. Viacerí členovia sa dokonca vyjadrili, že ak zmenám stanov dôjde, tak stranu opustia. Od začiatku Hlinovho pôsobenia v KDH sa tak črtal konflikt medzi ním a niektorými staršími členmi.

Konflikt sa vyostril v roku 2018. Predseda strany si znova zaumienil, že je čas na úpravu stanov. Zmena mala nastať v názve strany a v schvaľovaní kandidačných listín do NR RS, Európskeho parlamentu a na prezidenta. V praxi by to znamenalo, že kandidátov by nemohol navrhnúť každý člen strany, ale iba predsedníctvo strany. KDH sa k návrhu vyjadrilo nasledovne.

„To, že každý mohol navrhovať kandidátov v praxi znamenalo, že nevolená lobistická štruktúra sa pred volebnou Radou KDH dohodla, ako bude obsadených prvých 15 miest. Tento spôsob tvorenia kandidátky v marci 2016 dostal KDH mimo parlamentu,“

Toto sa nepáčilo viacerým členom. Napríklad pani europoslankyňa za KDH podala návrh na disciplinárne konanie voči predsedovi Hlinovi.

Už mesiac na to v marci 2018 sa konala nová voľba na predsedu. Hlina sa snažil svoju pozíciu obhájiť, zatial čo na jeho miesto sa chystal poslanec Vašečka, ktorý pred voľbou prestúpil zo strany OĽaNO do KDH. Mal sa tak opakovať scenár z pred dvoch rokov, keď sa na miesto predsedu dostal práve Alojz Hlina. Voľby však opäť vyhral Hlina, čo sa zjavne nepáčilo niektorých starším členom strany.

Hneď po voľbách na predsedu zvažoval opustiť stranu Alojz Přidal, voči ktorému bolo zo strany KDH začaté disciplinárne konanie, ale aj manžel europoslankyne Záborskej. Viacerým členom strany sa nepáčilo pravidlo strany, ktoré hovorí, že trikrát po sebe zvolený člen strany do národnej rady, alebo do europarlamentu si musí dať prestávku. Toto pravidlo by sa tak dotklo viacerých bývalých poslancov NR SR za KDH.

Je teda jasné, že predseda KDH sa snaží vytiahnuť vyššie nové a mladé tváre. Je však otázne, či chce omladením stranu zatraktívniť pre voličov, alebo mu ide iba o posilnenie vlastnej pozície. Odpoveď na túto otázku ukáže iba čas.

Aktivista s dušou politika. Politik s dušou hulváta.

Alojz Hlina pred úradom vlády. ZDROJ: Pravda.sk

Alojz Hlina sa na Slovensku preslávil najmä svojou činnosťou aktivistu. Raz za čas sa nám pán predseda KDH pripomenie, či už vylieva sto litrov ovčieho mlieka na výjazde ministerky Matečnej, alebo vysýpa tonu soli pred budovou NDS. Taktiež rád stavia ploty pred úradom vlády. Ak by ani toto nestačilo, môžete ho občas stretnúť v bratislavskej MHD ako s megafónom v ruka oboznamuje cestujúcich so zlým stavom autobusov.

V roku 2013 sa rozhodol protestovať proti turnaju v konskom póle organizovanom v Liptovskom Hrádku. Hlinovi sa nepáčilo, že milionári sa chcú predvádzať práve v chudobnejšej časti Slovenska. Rozhodol sa teda ukázať Rómom z okolia Liptovského Hrádku „zábavu bohatých“. Zozbieral teda 200 Rómov a na piatich autobusoch ich dopravil na turnaj v konskom póle v Liptovskom Hrádku. Rómom však bola zima a tak sa čoskoro pobrali domov.

Jeho najznámejší protest sa však udial v septembri 2015. Už ako člen poslaneckého klubu KDH sa rozhodol protestovať proti nebankovej spoločnosti POHOTOVOSŤ. Na protest toho, že spoločnosť údajne poskytuje pôžičky, aj keď má pozastavené povolenie, zamuroval za bieleho dňa vchod do jednej z pobočiek v Bratislave. Pán Hlina však zamuroval v budove aj jednu pracovníčku spoločnosti, ktorá zavolala políciu. Po príchode polície bol slušne vyzvaný, aby nastúpil do policajného auta . Po tom ako odmietol ho policajti spacifikovali a z miesta odviezli.

Toto počínanie polície sa však pánovi Hlinovi nepáčilo a policajný zásah tvrdo zkritizoval. Toto bolo podľa mňa dosť pokrytecké, keďže len mesiac pred tým kritizoval policajné zložky z toho, že strácajú rešpekt (čo je podľa neho znak deštrukcie štátu).

Pán Hlina má však okrem svojej zábavnej stránky, aj stránku temnejšiu. Svedčia o tom najmä jeho incidenty v parlamente. V septembri 2013 napadol poslanca SMERu Martvoňa. Pán Martvoň obvinil v parlamente Alojza Hlinu z toho, že v jeho podnikoch nalievajú neplnoletým. Poslancovi Hlinovi sa to asi príliš nepáčilo, keďže k poslancovi pristúpil a fyzicky ho napadol.

Útok na kolegu Martvoňa však nebol jediný. V marci toho istého roku napadol troch poslancov SMERu. Hlina sa bránil tým, že z jeho strany išlo o sebaobranu.

Nemiestne zaobchádzanie si v roku 2014 od pána Hlinu zažil aj minister práce Richter. Keďže sa poslancovi nepáčilo, že vianočné dôchodky sa majú zdvyhnúť len o 12 eur, tak s výkrikom „To je za moju mamu“ hodil do ministra práce euromincu.

Môžeme s kľudným srdcom skonštatovať, že úroveň v narodnej rade SR v posledných rokoch výrazne poklesla. Pred príchodom pána Hlinu do parlamentu sa však väčšinou jednalo o slovné osočovanie a urážky. Fyzické útoky, ktorými sa prezentoval pán poslanec treba odsúdiť ako nemiestne a neodpustiteľné správanie, ktoré na pôde parlamentu nemá čo hľadať.

Kat, či spasiteľ?

Pre viacerých ľudí bolo menovanie Alojza Hlinu za predsedu KDH veľkým prekvapením a to najmä kvôli jeho miestami až agresívnemu správaniu a bláznivým výstrelkom. Povesť Kresťansko Demokratického Hnutia ako konzervatívnej, striedmej a rozvážnej strany bola týmto silne naštrbená. Nový predseda síce po svojom menovaní obmedzil svoje protestné aktivity, ale stále vie zaujať niektrými svojimi vyhláseniami. Ako príklad môžeme uviesť jeho konšpiračné vyhlásenie o maďarskom premíerovi Viktorovi Orbánovi zo začiatku článku. Ďalší „silný“ názor vyjadril v rozhovore pre portál posoj.sk. Podľa pána predsedu Slovensko patrí do EÚ a všetkých, ktorý by chceli rozprávať o alternatívach by mali pozatvárať.

Toto je veľmi nebezpečný názor a to o to viacej, že zaznel z úst predsedu strany, ktorá má šancu dostať sa do NR SR. Pán Hlina rád bojuje proti extrémizmu, no obmedzenie slobody slova takým hrubým spôsobom ako navrhuje môzeme k extrémizmu taktiež zaradiť. Svojimi vyhláseniami tiež asi nepoteší pronárodne cítiaceho voliča.

Výsledok strany KDH v parlamentných voľbách v roku 2020 sú preto veľmi neisté. KDH v prieskumoch agentúr vykazuje výsledky od 5 do 8 percent. Toto by sa mohlo zdať ako úspech nového predsedu, ale preferencie mávajú značnú odchylku a tak stále nie je isté, či sa KDH v budúcich voľbách do parlamentu dostane.

V neprospech pána Hlinu však ukazujú počty členskej základne KDH. Kým v roku 2016 mala strana približne 11000 členov v tomto roku je to už iba 8900. Pokles od roku 2016 celkom určite spôsobilo aj nezvolenie hnutia do parlamentu. Ako sa však spomína v članku, viacerí poprední členovia strany z poklesu obviňujú aj predsedu strany. Treba však podotknúť, že KDH vykazuje pokles členskej základne už or roku 2010, keď  malo približne 15000 členov.

Veľký problém pre predsedu Hlinu môže mať nová strana Kresťanská demokracia – život a prosperita, ktorú zakladajú bývalí konzervatívnejší členovia KDH. Stranu opustili práve pre nové liberálnejšie smerovanie jej predsedu. Nová strana sa programovo snaží zamerať na podporu rodiny a života, čo môže prilákať nejedného konzervatívneho voliča KDH.

Pánovi Hlinovi veľmi záležalo na tom, aby sa v tomto roku konali predčasné voľby, tak ako aj ostatným opozičným lídrom. Vo svetle informácií o novej strane však môžeme uvažovať, či to bolo kvôli spravodlivosti ako pán predseda KDH tvrdil, alebo kvôli novej strane, ktorá môže v konečnom dôsledku zapríčiniť, že sa KDH v roku 2020 opäť nedostane do parlamentu.

Až čas však ukáže akú úlohu v strane má pán Hlina. Bude z neho spasiteľ a vytiahne stranu opäť na výslnie? Alebo bude z neho kat ako pán Frešo, ktorý úspešne zabezpečil, že o strane SDKU-DS sa bude písať už len v učebniciach dejepisu?