jozefs

Tohtoročné repete.

Minulý týždeň podali dvaja poslanci strany SPOLU návrh na zmenu a doplnenie zákona o minimálnej mzde. Stalo sa tak 24.8.2018. Poslanci zodpovední za návrh sú Jozef Mihál a Miroslav Beblavý. Práve prvý menovaný je nechvalne známy svojimi početnými vyjadreniami k minimálnej mzde, či už ju chcel úplne zrušiť, alebo následne dvíhať. Zdá sa, že tentokrát sa pán poslanec Mihál rozhodol bojovať za zamestnancov s najnižšími príjmami. Teda aspoň podľa jeho slov.

Rovnaký návrh obaja poslanci podali skoro presne pred rokom 18.8.2017. Minuloročný návrh neprešiel prvým čítaním v národnej rade. Taktiež ministerstvo financií malo k návrhu pripomienky. Autori v doložke vybraných vplyvov majú uvedený negatívny dopad na rozpočet verejnej správy, ale výpočet o aký predpodkladaný dopad sa bude jednať už chýba. Stanovisko MF uvádza, že podľa zákona „je potrebné uviesť predpokladané finančné dôsledky na rozpočet verejnej správy a to nielen na bežný rok, ale aj na tri nasledujúce rozpočtové roky“.

Tohtoročný pokus poslancov Mihála a Beblavého je však skoro navlas rovnaký. Autori sa dokonca ani neunúvali chýbajúci výpočet doplniť. Predkladatelia tak asi v úprimnej viere, že im to tentokrát vyjde skúsili tento rok šťastie opäť. Ich kroky však zaváňajú účelovým zviditeľňovaním sa a vytĺkaním politického kapitálu z témy minimálnej mzdy. Paradoxne, presne z toho, z čoho v návrhu obviňujú vládu. Keďže parlamentné voľby sú už za rohom, musí sa pravdaže strana SPOLU zviditeľnovať kde sa dá a ako sa dá.

My sa však poďme podrobnejšie pozrieť na návrh poslancov Mihála a Beblavého.

Tri piliere (a kopa omáčky).

Návrh strany SPOLU ako sama uvádza stojí na troch takzvaných pilieroch.

• naviazaní minimálnej mzdy na 50% priemernej mzdy v národnom hospodárstve,
• nezdaniteľnej časti na daňovníka vo výške minimálnej mzdy,
• odpočítateľnej položke pre zamestnanca pri zdravotných odvodoch vo výške minimálnej mzdy.

V dôvodovej správe predkladatelia tvrdia, že chcú prvým bodom reagovať na politické divadlo pri rokovaniach o minimálnej mzde a následne vytĺkanie politického kapitálu. Poslanci si myslia, že rokovania o minimálnej mzde každoročne zaťažujú verejnosť, odbory aj zamestnávaťeľov. Fixáciou minimálnej mzdy na 50% priémernej chcú tento problém vyriešiť.

K politickému divadlu a vytĺkaniu politického kapitálu som sa vyjadril už vyššie. Taktiež návrh poslancov nerieši zaťaženie spoločnosti, ako sa vystatujú (teda, nie že by rokovania tripartity niekoho zaťažovali). Poslanci chcú zachovať právomoc sociálnych partnerov rokovať o minimálnej mzde. V prípade, že sa nedohodnú bude platiť navrhovaných 50%. Keďže navrhovaná suma bude dopredu známa, neviem si predstaviť, že by došlo k nejakej dohode. Strana, ktorej by suma viacej vyhovovala, by rokovania pravdepodobne zablokovala. Návrh tak v tomto bode vôbec nerieši prezentovaný „problém“.

Ako ďalšie veľké pozitívum strana SPOLU vidí to, že navrhovaný výpočet umožní zamestnávateľom predvídať rast mzdových nákladov v budúcich rokoch. Toto je pre zamestnávateľov nepochybne prínos. V prepočtoch je však aj važny nedostatok, keďže minimálna mzda sa bude vypočítavať z údajov predchádzajúceho roka. Uvediem príklad. Výpočet na rok 2020 by sa robil z priemernej ročnej mzdy roku 2018, teda z dvoch rokov starých údajov. Pritom tieto údaje už nemusia odrážať reálnu ekonomickú situáciu na Slovensku.

Momentálny systém určovania minimálnej mzdy je efektívnejší a má väčšiu šancu adekvátne reagovať na ekonomickú situáciu. Čo je ešte podstatnejšie priame určovanie minimálnej mzdy je dôležitý nástroj ovplyvňujúci sociálnu situáciu na Slovensku, ktorý vláda má. Zbaviť sa ho nepovažujem za príliš rozumný nápad.

Veľmi častý model ohodnocovania zamestnanca najmä v chudobnejších regiónoch je spojenie minimálnej hodinovej mzdy a bonusov. Bonus ako výkonnostný, či dochádzkový tvoria nezanedbateľnú časť platu, čo núti zamestnanca podávať adekvátne výkony a mať perfektnú dochádzku. Základ je však vždy minimálna hodinová mzda a práve zvyšovanie tohto parametru dvíha zamestnancom platy. Zároveň vytvára aj tlak na zvyšovanie lepšie platených pozícií.

Trocha čísiel.

V ďalších dvoch pilieroch strana SPOLU navrhuje znížiť daň a odvody do zdravotnej poisťovne na nulu, respektíve zvýšiť odpočítateľný základ oboch položiek na úroveň minimálnej mzdy. Toto opatrenie má zabezpečiť zvýšenie čistých príjmov zamestnancov, aj keď by podľa návrhu v roku 2019 klesla hrubá mzda.

Navrhovaná minimálna mzda na rok 2019 podľa SMER-SD:

• Hrubá mzda 520 euro
• Čistá mzda 430 euro
• Mzdové náklady zamestnávateľa 703 euro

Navrhovaná minimálna mzda na rok 2019 podľa SPOLU:

• Hrubá mzda 477 euro
• Čistá mzda 432 euro
• Mzdové náklady zamestnávateľa 645 euro

Ak by odpočítateľná položka na daňovníka ostala  budúcom roku rovnaká, tak by zamestnanec podľa návrhu strany SMER-SD v budúcom roku na daniach a odvodoch zaplatil sumu 91,35 eura. Pritom zdravotné poistenie 16,80, sociálne poistenie 48,88 a daň 25,67. Odvody hradené zamestnávateľom by boli 183,04 eura. Celkový roziel medzi mzdovými nákladmi zamestnávateľa a čistou mzdou, ktorú dostane zamestnanec, by tak boli minimálne 274,39 eura,

Návrh strany SPOLU počíta s výrazným poklesom nákladov zamestnávateľa na úkor štátu. Daň a odvody platené zamestnancom by boli 45 eur. Pritom zdravotné poistenie 0, sociálne poistenie 45 a daň 0. Zamestnávateľ by musel na odvodoch uhradiť 168 eur. Teda rozdiel medzi mzdovými nákladmi zamestnávateľa a čistou mzdou by bol 213 eur.

Z porovnania je vidno, že rozdiel v návrhoch je najmä v mzdových nákladoch zamestnávateľa. Je to spôsobené poklesom hrubej mzdy, ktorej zníženie je pre zamestnanca v návrhu kompenzované práve zníženými odvodmi.

Príplatky v ohrození.

Poslanci Beblavý a Mihál sa domievajú, že zníženie mzdových nákladov vytvorí zamestnávateľom priestor na vyplácanie vyšších povinných príplatkov na prácu cez víkend a v noci, poprípade vytvorí priestor na poskytovanie trinástych platov. Je však otázne, či nižšie mzdové náklady dokážu presvedčiť zamestnávateľov, aby pristúpili k trinástym platom.

Slovensko je už dlhodobo na špici štatistík, čo sa týka nočnej práce a práce v nedeľu. Na Slovensku dokonca vykonáva nočnú prácu každý šiesty zamestnaný Slovák. Ohodnotenie tejto namáhavej činnosti pritom nie je veľmi vysoké. Práve toto sa snažila zmeniť strana SMER-SD, keď minulý rok navrhla a schválili zvyšovanie príplatkov za nočnú prácu a prácu počas víkendov a sviatkov. Treba podotknúť, že už vtedy sa časť opozície a zamestnávateľov stavala na odpor. Príplatky v roku 2019 majú stúpnuť na nasledujúce hodnoty:

• Nočná práva: 40% z minimálnej mzdy (rizikové povolanie 50%)
• Sviatok: 100%
• Sobota: 50%
• Nedeľa: 100%

Zvýšenie príplatkov tak pravdepodobne prispeje k zníženiu nočnej a víkendovej práce na Slovensku, pretože sa zdvihnú náklady na uvedený pracovný čas. Presne opačným smerom sa vybrali poslanci zo strany SPOLU. Treba podotknút, že všetky príplatky sa vyrátavajú z minimálnej hrubej hodinovej mzdy. Kým pri hrubej mzde 520 eur, ktoré navrhuje SMER by bola minimálna hodinová mzda 2,989 pri návrhu poslancov Beblavého a Mihála (477 eur) len 2,741, čo je dokonca o trochu menej ako máme v tomto roku (2,759).

Opoziční poslanci teda v praxi tým, že navrhujú nižšiu hrubú mzdu znížia aj príplatky za sviatky, víkendy a nočné smeny. Tu to však nekončí. Zníženie hrubej minimálnej mzdy a spomínaných príplatkov bude mať dopad aj na priemernú hodinovú mzdu zamestnancov. Pritom priemernou hodinovou mzdou sú preplácané všetky nadčasy, ako aj dovolenka, takže všetky príplatky zamestnancov by oproti vládnemu návrhu klesli.

Kto z návrhu profituje?

Strane SPOLU sa nepači, že zo zvýšenej minimálnej mzdy si zlý štát na odvodoch a dani zoberie až polovicu. To by znamenalo, že zdvihnuté náklady zamestnávateľov si medzi seba rozdelia zamestnanci a štát. Ak by však došlo ku schváleniu opozičného návrhu, tak by získali najmä zamestnávatelia a nie zamestnanci, ako sa páni Mihál a Beblavý vystatujú. Štát by prišiel o peniaze z odvodov do zdravotnej poisťone a z daní. Zamestnanci by nižšou hrubou mzdou prišli o časť peňazí z nadčasov, dovoleniek, nočných a víkendových príplatkov a z príplatkov za prácu počas sviatkov.

Zamestnávatelia z toho vychádzajú ako jednoznační víťazi. Nielenže sa ich mzdové náklady nezvýšia, keďže zvýšenie minimálnej čistej mzdy by zaťažilo štát, ale aj povinné príplatky, ktoré pôjdu budúci rok opäť hore by oproti vládnemu návrhu klesli, kvôli nižšej hrubej mzde.

Keby chceli opoziční poslanci pomôcť najmenej zarábajúcim Slovákom, mohli navrhnúť zvýšenie odpočítateľnej položky na zdravotné poistenie a daň bez fixovania minimálnej mzdy na polovicu priemernej. To by zabezpečilo, že štát zo zvýšenia minimálnej mzdy nezhltne polovicu a pritom by to zabezpečilo ešte prudšie zvýšenie minimálnej čistej mzdy.

Odpočitateľná položka na zdravotné poistenie.

Odpočitateľná položke je momentálne nastavená na sumu 380 eur, pričom ak chcete, aby vám znížila odvod do zdravotnej poisťovne, tak môžete mať maximálne prijem 569,99 eura. Ak sa udrží rast minimálnej mzdy z posledných rokov, tak môžeme predpokladať v roku 2020 sumu okolo 550-560 eur. Tieto hodnoty by spôsobili, že odpočítateľná položka by bola v momentálnej forme úplne zbytočná. Pochybujem, že bude chcieť vládna koalícia vo volebnom roku rušiť odpočítateľnú položku na zdravotné poistenie, preto sa dá predpokladať, že dôjde k jej zvýšeniu. Či až na hodnotu minimálnej mzdy, to si netrúfam odhadnúť.

Ak dôjde v budúcnosti k jej zvýšeniu, budeme možno opäť raz počúvať od opozičných politikov o obrovskej krivde, keďže poslanci strany SMER-SD „ukradli“ ďalší skvelý návrh.