jozefs

Prezidentský palác. ZDROJ: Pravda.sk

Kým niektoré politické strany ešte ani nemajú jasno, kto bude ich kandidát, iní záujemcovia o prezidentské kreslo sa pustili s plnou vervou do kampane už dávno. Rekordéri v tomto smere sú jednoznačne dvojica Krajniak, Mistrík.

Kandidát za stranu SME RODINA Milan Krajniak spustil svoju kampaň už v júni minulého roka. Jeho hlavnou prioritou sa stal online priestor a do konca leta sa mu podarilo investovať zhruba 40 tisíc eur. Táto suma mu nedovolila tak invazívnu kampaň ako druhému menovanému, ktorý taktiež rozbehol svoju propagačnú kampaň približne v rovnakom čase. Nezávislý kandidát a spoluzakladateľ strany SaS Róbert Mistrík nalial do kampane viac ako 350 tisíc eur. Za túto sumu sa mu podarilo otapetovať svoju tvár a motto asi na každé voľné miesto, ktoré na Slovensku našiel a rozbehnúť aj slušnú reklamu v online priestore.

Zuzana Čaputová. ZDROJ: Pravda.sk

K tejto dvojici sa ku koncu roka pripojila aj kandidátka za stranu Progresívne Slovensko Zuzana Čaputová. Čo pani Čaputová zameškala v lete, to rýchlo dohnala a to najmä na internete. V novembri som sa už bál spustiť nejaké video na stránke youtube, aby na mňa zase nevyskočil jej reklamný spot. Treba však uznať, že spot je kvalitne spravený a za stvárnenie „mafiána“, ktorému sa pani Čaputová vzoprie, by sa nemusel hanbiť ani Marlon Brando.

Opačnú taktiku zvolili politické strany ako SMER-SD, SNS a OĽaNO. Kým v SNS sa ešte nestihli ani dohodnúť, kto bude v neľútostnom boji stranu reprezentovať, predseda SMER-SD Róbert Fico má v tejto otázke jasno už dávno. SMER chce však svojho kandidáta uchrániť pred mediálnym lynčom a tak jeho meno stále tají. Už dlhšie však presakuje na verejnosť informácia, že kandidátom SMERu by mohol byť minister Lajčák, alebo eurokomisár Šefčovič. Ak je na tom aspoň zrnko pravdy, tak je otázne, či chce SMER uchrániť kandidáta pred novinármi, alebo voličov pred svojim kandidátom. Toto platí dvojnásobne po marakéšskom fiasku.

S personálnymi problémami (aj keď úplne iného charakteru) sa potýka aj strana OĽaNO. Podpredsedníčka strany Remišová mohla za istých okolností získať podporu strany KDH. Spolu s voličmi OĽaNO by sa jednalo o pomerne sľubné čísla. Strana sa však rozhodla podporiť trojlístok Čaputová, Mikloško, Mistrík. Pravdaže, len ak sa dohodnú na spoločnom kandidátovi. Toto rozhodnutie pravdepodobne pramení aj z nového zákona o fungovaní politických strán z dielne SNS, ktorý stanovil stranám, že musia mať minimálne 45 členov. Oslabiť členskú základňu OĽaNO, ktorá má aktuálne štyroch členov o podpredsedníčku asi nebude najlepší nápad.

Kto sa vzdá prvý?

V novembri sa na svetlo sveta dostal prieskum, ktorý poriadne postrašil Róberta Mistríka. Síce sa v ňom umiestnil na druhom mieste, ale rozdiel medzi ním a prvým Miroslavom Lajčákom bol priepastný. Pán Mistrík asi ani v najhoršom sne nečakal, že po tom ako investuje do kampane státisíce eur bude zaostávať o 20 percent za kandidátom, ktorý ani nemá záujem o prezidentské kreslo. Zjavne v panike urobil veľmi neuvážený krok. Vyzval ostatných „demokratických“ kandidátov, aby sa vzdali v jeho prospech. Toto jeho veľkodušné gesto sa však nestretlo s pozitívnou odozvou.

Svoj vlastný prieskum si v decembri od agentúry AKO objednala Zuzana Čaputová. Výsledok ju však musel nemilo prekvapiť, keďže zo svojimi 10,9 percentami bola až na piatom mieste.

Sloboda a Solidarita ZDROJ: Pravda.sk

Naopak, zverejnený prieskum nalial novú silu do žíl liberálom zo SaS, ktorí sa rozhodli podporiť svojho vlastného nezávislého kandidáta a nedávneho kolegu Róberta Mistríka. Opozičná strana teda zopakovala apel na všetkých kandidátov, ktorý majú rovnaký „morálny étos“ ako ich kandidát. Podľa liberálov sú to menovite Čaputová, Krajniak a Mikloško.

Liberáli však nepochodili o nič lepšie ako Mistrík, ktorý bude mať kvôli svojej politickej neskúsenosti v diskusiách veľkú nevýhodu. Jeho doterajšie výsledky môžu teda vo finále výrazne klesnúť. Ostatní kandidáti to vedia a preto sa svojej kandidatúry nevzdajú tak skoro aj keď k spájaniu už vyzvali aj strany OĽaNO a KDH.

Apel na Krajniaka však nedáva veľký zmysel, keďže jeho program cieli na  iných voličov ako Čaputová a Mistrík.

Americká stopa v prezidentských voľbách?

Už dávnejšie obvinilo ruské ministerstvo zahraničných vecí viaceré svetové IT firmy zo spolupráce s americkou CIA a NSA. Medzi spomenutými firmami je aj slovenský ESET. Firma obvinenia z ruskej strany rázne odmietla. Ako ESET v reakcii uviedol, „jeden z dlhodobých pilierov bezpečnostného výskumu spoločnosti ESET je zostať neutrálnym v akejkoľvek politickej alebo geopolitickej otázke.“

Neutralita v politických otázkach sa im na domácej pôde však veľmi nedarí. Teda aspoň čo sa niektorých majiteľov firmy týka. Nemalé investície do „nezávislého“ kandidáta Valla na post primátora Bratislavy, spolufinancovanie a pôsobenie v názorovo vyhranenom denníku N, alebo priama pomoc pri zakladaní politickej strany Progresívne Slovensko. To sú len najznámejšie z aktivít týchto pánov.

Róbert Mistrík ZDROJ: Pravda.sk

Aby tejto politicky neutrálnej činnosti nebolo málo, rozhodol sa Richard Marko z ESETu spolufinancovať prezidentskú kampaň Róbertovi Mistríkovi. Pán Mistrík plánuje použiť na kampaň rovných 500 tisíc. Do tejto sumy mu zjavne chýbalo posledných 50 tisíc, keďže práve toľko mu poskytne pán Marko.

Svojim finančným dotovaním Progresívneho Slovenska nepriamo podporujú aj druhú kandidátku na prezidenta a to Zuzanu Čaputovú. Možno aj to je dôvod, prečo na Mistríkovu výzvu vzdať sa kandidatúry v jeho prospech, nereagovala až tak tvrdo ako ostatní kandidáti. Dokonca pani Čaputová vyhlásila, že všetci „demokratickí“ kandidáti musia byť pripravení zachovať sa zodpovedne.

Toto je pre mňa dosť zarážajúce. Kandidátka PS sa  prezentuje ako bojovníčka proti „arogantným mocným“. Róbert Mistrík sa však doteraz pochvalne vyjadruje o svojom bývalom kolegovi a predsedovi strany SaS Róbertovi Sulíkovi. Bol to práve Sulík, ktorý rozoberal citlivé informácie a dohadoval sa s Mariánom Kočnerom o voľbe generálneho prokurátora. S tým Kočnerom, ktorý je podľa niektorých „mienkotvorných“ médií hotový masový vrah a chcel nechať zavraždiť polovicu Slovenska. Bolo by preto zaujímavé zistiť názor pani Čaputovej na kauzu Sasanka.

Strach z Harabina.

Milan Krajniak ZDROJ: Pravda.sk

Viacerí kandidáti a politické strany z radov opozície začali používať delenie kandidátov na „demokratických a nedemokratických“. Ako nám nedávno prezradil pán Mikloško za nedemokratických kandidátov považuje Mariána Kotlebu a Štefana Harabina. Prečo Štefan Harabin? Pretože bol členom Komunistickej strany pred rokom 1989, nominantom ĽS-HZDS na ministra spravodlivosti a zahlasoval za Lisabonskú zmluvu. Tieto tri veci podľa Mikloška robia z Harabina „nedemokrata“.

V čom sú kandidáti Mistrík, Čaputová, Mikloško, či Krajniak demokratickejší ako Harabin, mne osobne nie je známe. Napríklad pán Krajniak sa v debate na TA3 dňa 13.1.2019 vyjadril, že ak ho voliči zvolia za prezidenta, tak po budúcich parlamentných voľbách vymenuje za premiéra len toho kandidáta, ktorý dokáže vopred schváliť tri jeho vlastné zákony. Takéto „demokratické“ kšeftovanie a neúcta k voličom priam až vyráža dych.

Štefan Harabin ZDROJ: Pravda.sk

Štefan Harabin sa v kampani profiloval ako pronárodný a nezávislý kandidát. V lete minulého roka sa však konala národná konferencia, ktorá predstavila Manifest Slovenska a zvolila za národného kandidáta práve pána Harabina. Ten ponuku prijal a zaviazal sa ako prezidentský kandidát presadzovať jednotlivé body z prijatého manifestu, na ktorom pracovali odborníci ako Staněk, Timura, či Škvrnda. Manifest sa okrem iného hlási aj k vytvoreniu Spoločenstva slovanských štátov, spoločného slovanského mediálneho domu, či k upevňovaniu vzťahov so slovanskými krajinami. Z Harabina sa tak stal nie len pronárodný, ale aj proslovanský kandidát, čo tu úprimne ešte nebolo.

Možno práve odtiaľto pramení averzia niektorých kandidátov a politických strán k osobe pána Harabina. Dnes je predsa v móde byť silne prozápadný a obhajovať multikulturalizmus ako pán Mistrík, alebo protiruský ako pán Bugár. Snažiť sa upevňovať vzťahy so slovanskými krajinami a teda aj s Ruskou federáciou je niečo absolútne „nedemokratické“.

Už čoskoro.

Aby toho nebolo málo, rozhodla sa podporiť Harabina aj pomerne nová mimoparlamentná strana Národná koalícia, ako aj Vladimír Mečiar. Ak vezmeme do úvahy skutočnosť, že do tejto chvíle neminul na kampaň ani cent a aj tak sa mu podarilo v poslednom prieskume získať 12,8 percenta a tretie miesto sú jeho šance na postup do druhého kola viac než vysoké. Potenciál má aj zatiaľ neznámy kandidát strany SMER-SD, kvôli značnej voličskej základni.

Je preto zrejmé, že keď chcú opozičné pravicové strany v prezidentských voľbách uspieť, budú musieť zabezpečiť, aby sa ich voličská základňa netrieštila. Zatiaľ sa im to však veľmi nedarí, keďže Mikloško ani Krajniak sa vzdať kandidatúry v prospech Róberta Mistríka nechcú. Som však veľmi zvedavý, či by bol pán Mistrík ochotný vzdať sa svojej kandidatúry v prospech súpera, ak by ho v prieskumoch predbehol. Po jeho objemných investíciách do vlastnej kampane o tom pochybujem.